Vedec o gudrónoch: ako sa likvidujú, nakoľko a v akom prípade sú pre zdravie nebezpečné?

19.1.2015

Expert z Výskumného ústavu pre ropu a uhľovodíkové plyny Jozef Mikulec v rozhovore pre Denník N vysvetľuje, ako vznikajú gudróny, ako sa likvidujú a kde sú ďalšie nebezpečné skládky gudrónov na Slovensku.

Čo sú to vlastne gudróny?
Pojem gudrón pochádza z francúzštiny a označuje sa ním decht vyrobený karbonizáciou dreva. Na Slovensku a v Česku tak nazývame odpady ktoré vznikli pri spracovaní ropných produktov odpadových olejov. Častejšie používaný názov sú kyslé smoly.


Čím sú pre človeka nebezpečné?
Ak sa s nimi pracuje, ako sa musí, nie sú pre človeka nebezpečné. Existujú veci, ktoré majú nebezpečné vlastnosti, ale keď s nimi manipulujeme podľa určitých pravidiel, tak nie sú nebezpečné. Ako napríklad pri liekoch. Gudróny, ktoré teraz odvážajú z kameňolomu Srdce v Devínskej Novej Vsi vznikli ešte v bývalej rafinérií Apollo.
V 30. rokoch minulého storočia sa olejové destiláty na výrobu mazacích olejov spracúvali jedinou technológiou - kyselinovou rafináciou. Robilo sa tak na celom svete, nie je to slovenské špecifikum. Ropný destilát sa pri vyššej teplote miešal s koncentrovanou kyselinou sírovou. Výsledkom bol produkt a odpadné gudróny.
Pôvodne ich skladovali v bazénoch v priestoroch rafinéria Apollo, kde je dnes budova J&T. Odtiaľ sa v roku 1963 previezli do kameňolomu na okraji Bratislavy. Polovicu obsahu skládky teda tvoria gudróny a polovicu kontaminovaná zemina, s ktorou sa zmiešali.


Je tam teda zdravotné riziko pre obyvateľov, ak sa gudróny a zemina zo skládky prevážajú cez sídlisko v neuzatvorených nádobách?
Gudróny môžu obsahovať aj prchavé látky, ktoré majú typickú arómu. Skôr si myslím, že nepríjemný je ich zápach. Či môžu poškodiť zdravie ľudí pri prevoze, je otázka na hygienikov, stačí urobiť kontrolné meranie. Gudróny skladované v kameňolome Srdce sú pomerne husté a klasifikované ako nebezpečný odpad. Pri priamom kontakte s kožou môže prísť k poleptaniu.
Čítal som, že odpad z tej skládky má byť prevážaný v uzatvorených nádobách. Ak dostali povolenie na nejakú činnosť s určitými podmienkami, musia ich splniť.


Hovorkyňa spoločností, ktoré likvidujú skládku, tvrdí, že zeminu netreba prevážať v uzatvorených nádobách. Je to pravda?
Bolo by to ideálne, keby aj kontaminovanú zeminu prevážajú v špeciálnych kontajneroch. Oni sú teraz pod drobnohľadom verejnej mienky a vplyvom okolia. Pre každého investora je dôležité, aby mal dobrý vzťah k ľuďom v okolí, kde pôsobí a neobťažoval ich hlukom a zápachom. Mali by si dať na to pozor aj bez toho, aby ich na to novinári upozorňovali.


Čo sa stane s tými gudrónmi po odvezení zo skládky?
Sú štyri možnosti, ako sa zbaviť gudrónov: po zriedení spaľovať v teplárňach alebo v cementárni. Musia byť ale dodržané emisné a hygienické limity. Ďalšími možnosťami je ich neutralizácia a bezpečné uloženie na uzatvorenú skládku alebo obaliť a používať pri stavbe ciest ako odpadovú zložku, ako to robia napríklad v Maďarsku. Môže sa to dať do skládky, ktorá bude hermeticky uzatvorená alebo sa spracuje. V minulosti to iba odkladali, lebo spracovať gudróny bolo finančne nákladné."


Spomínali ste, že dôležitá komunikácia firmy s okolím. Zlyhala teda spoločnosť, keď ľudia v okolí majú obavy pri prevážaní odpadu zo skládky?
To neviem vyhodnotiť, ale rozumiem, že ľudia sú citliví na zápach a na správy o nebezpečnom odpade. Keď spúšťali projekt, pamätám si, ako tvrdili, že ľudia by mali niečo vydržať. To sa mi zdá ako veľmi slabá komunikácia. V zahraničí pravidelne informovali ľudí a neustále im vysvetľovali, čo sa v objekte udialo, nie až po otázkach médií. Na druhej strane sa nájdu ľudia, ktorí budú protestovať, aj keď im všetko vysvetlíte.


Existuje ešte podobná skládka gudrónov na Slovensku?
Áno, tri jazerá sú nad obcou Predajná, kde sa vyvážali gudróny z výroby medicinálnych olejov z rafinérie Dubová. Vznikla ešte počas Slovenského štátu a gudróny sú tam uskladnené v tekutej forme. Myslím, že to je nebezpečnejšia skládka. Mali by ju čo najskôr zlikvidovať.


Vznikajú aj dnes podobné skládky?
V minulosti sa inak vnímala problematika životného prostredia a vplyvu priemyslu na zdravie obyvateľov a potenciálne znečistenie. Hlavnými kritériami bola výška nákladov a zisk. Nástupom nových technológií a výrobných procesov sa začala ropa spracovávať tak, aby že pri rafinácii sa používajú úplne iné postupy.

 

Rozhovor bol prevzatý z článku v Denníku N: V Bratislave rušia toxickú skládku, odpad odvážali v nezakrytých autách

Späť